Príbehy osobnej zmeny u závislých po úspešnej resocializácii [Narratives of personal changes in addicted clients after the successful resocialization] more

Príbehy osobnej zmeny u závislých po úspešnej resocializácii. (súhrn výsledkov kvalitatívnej štúdie) Klimas, J., Katedra psychológie FiF TU vTrnave* *štúdia bola vypracovaná za čiastočnej podpory projektu VEGA 1/1387/04 Úvod V príspevku sa zameriavame na bližšie oboznámenie sa so zmenami, ktoré sociálni pracovníci/čky, ako aj laickí terapeuti - zväčša a sociálneho života spoločnosti (Csader, 1999). dochádza v dôsledku resocializácie. Cieľom realizovaného výskumného projektu bolo teda zistiť, akými zmenami prechádzajú závislí v resocializácii a aké je subjektívne hodnotenie ich priebehu samotnými závislými.Domnievame sa, že subjektívny pohľad klientov v resocializácii na to, ktoré zmeny vnímajú ako nájdôležitejšie pre udržanie abstinencie môže pomôcť k hlbšiemu porozumeniu tohto procesu, a jeho príp. optimalizácii. prebiehajú u závislých v rámci resocializácie. Úlohou resocializácie závislých od psychoaktívnych látok je obnovenie sociálneho života Zmeny v obl asti zmysl u života Zmysel života počas závislosti a v počiatkoch resocializácie - chýbanie smerovania v živote (3/6) - droga ako základný zmysel (3/6) - málo radosti a nezáujem o veci (2/6) Nové životné smerovanie - realizácia v záujmoch (6/6) Postoj umožňujúci zmysel - otvorenosť voči hľadaniu zmyslu (3/6) - minulosť v zmysluplnej perspektíve (3/6) Tabuľka 2 Najpočetnejšie kategórie zmien v oblasti pilotnej štúdie). zmyslu života. Čísla v zátvorkách udávajú počet účastníkov referujúcich o danej kategórii (výsledky reprezentujú výpovede prvých 6 participantov zahrnutných do po jeho narušení, ktoré nastalo ako dôsledok aktívneho užívania drog. Na Slovensku sa resocializácia uskutočňuje v resocializačných centrách komunitného charakteru, v ktorých pracujú odborníci - psychoterapeuti, abstinujúci závislí. Z časového hľadiska býva proces resocializácie rozčlenený do niekoľkých fáz, ktoré sa navzájom odlišujú najmä mierou aktívneho zapojenia a zodpovednosti, ktorú klienti prežívajú voči vlastnej resocializácii. Náplň jednotlivých fáz postupne prechádza od adaptácie na nové prostredie, cez získavanie nových kompetencií až po začlenenie závislého do pracovného Resocializačné strediská, ktoré boli zahrnuté do výskumnej štúdie využívajú vo svojej praxi odborné poznatky a ich súčasťou programu je okrem iného aj psychoterapia pod vedením psychológa, tak skupinová, ako aj individuálna. Vzhľadom na špecifický kontext resocializácie, v rámci ktorej psychoterapia prebieha je možné očakávať aj špecifický priebeh osobnej zmeny, ku ktorej Spôsob výskumu Vo výskumnom projekte bola použitá kvalitatívna metodológia, keďže sa ukázala ako vhodnejšia pre podrobnejšie skúmanie intrapsychických procesov. Kvantitatívne metódy by nemuseli v tomto prípade zachytiť individuálnu formuláciu osobnej premeny a premenu-ovplyvňujúcich faktorov u závislých, ktorí sa po odpútaní zo závislosti začleňujú prostredníctvom resocializácie do spoločnosti. Kvalitatívny prístup umožňuje uchopiť proces osobnej premeny bez vopred stanovených kritérií určených existujúcimi nástrojmi merania. V tomto prípade bol konkrétne použitý deskriptívno – interpretatívny postup využívajúci metódu Konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu, CQR (Hill, Thompson, Williams,1997). Metóda bola primárne vyvinutá na skúmanie komplexných vnútorných zážitkov, ktoré je ťažké skúmať kvantitatívnou metodológiou. Konsenzuálna analýza vychádza najmä z „grounded theory“ prístupu a kladie dôraz na kvalitatívny výskum zahrnujúci viacerých výskumníkov diskutujúcich o podstate výskumných dát a dosahujúcich konsenzus v kategorizácii dát. Hodnota výskumníckeho tímu spočíva v minimalizovaní subjektivity jednotlivých výskumníkov a v poskytnutí širšieho pohľadu na dáta. Výskumníci analyzujú dáta nezávisle od seba ešte predtým, ako dôjde k vzájomnej diskusii, čo je prevenciou možného vplyvu skupinového myslenia (Hill, Thompson, Williams,1997). V rámci celého výskumného projektu bola zachovaná jednotná metodológia, rozdiely sa vyskytli iba v zložení výskumných tímov. Na základe získaných výsledkov bolo možné sformulovať určité hypotetické zážitky osobnej zmeny a vnímania jej nápomocných faktorov u závislého v resocializácii, ktoré sa dajú prezentovať cez typický prípad hypotetického účastníka výskumu. Každý takýto hypotetický prípad bol vytv orený vychádzajúc z počtu výpovedí obsiahnutých v jednotlivých kategóriách z príslušných oblastí, pričom do formulácie typického prípadu boli zahrnuté iba najvýznamnejšie kategórie. Pre úplnosť výsledkov uvádzame nižšie všetky vytvorené príbehy. Zmeny v obl asti postoja k drogám Vyhýbanie sa podnetom súvisiacim so závislosťou (7/10 ) Vytvorenie silne negatívneho postoja k drogám (7/10) Osvojenie nových spôsobov zvládania chutí na drogy (6/10) Vytvorenie bezdrogových stratégií riešenia problémov (5/10) Pozitívna reinterpretácia obdobia závislosti (4/10) Tabuľka 3 Najpočetnejšie kategórie zmien v oblasti postoja k drogám Tím výskumníkov Na realizácií výskumného projektu sa podieľali dva výskumnícke tímy, ktoré dovedna tvorilo 5 osôb. Keďže sa obidva tímy navzájom prelínali, niektorí z členov zastávali súčasne viacero funkcií. Konkrétne išlo o nasledovné funkcie: A.výskumník vedúci výskumné interview –v tomto prípade išlo o dvoch stálych členov tímu, B.posudzovateľ/ka –náplňou tejto funkcie bolo oboznámenie sa s obsahom prepisov a následná spoluúčasť na vytváraní kategórií prostredníctvom konsenzu a nakoniec C.audítor, ktorého úlohou bolo nezávislé posúdenie koherencie a výpovednej hodnoty konkrétnych výsledkov. Všetci členovia a členky výskumých tímov mali skúsenosť s kvalitatívnym výskumom a viacerí/é z nich aj s prácou s užívateľmi a závislými na drogách. A. Príbeh osobnej zmeny všeobecne Účastníci výskumu Výskumný súbor tvorilo 10 osôb – jedna žena a deväť mužov . Päť z nich absolvovalo resocializačný pobyt v RtS Retest v rokoch 2001 až 2003 a ukončili ho úspešne, t.j. odchádzali po absolvovaní predpísaných fáz pobytu so schválením a odobrením komunity. Zvyšných päť absolvovalo resocializačný pobyt v RS Provital v rokoch 2002 až 2004, úspešne ho ukončili a v čase realizovania výskumu bývali v Dome na Polceste pri RS Provital. Podmienkou bola tiež abstinencia počas pobytu aj po skončení resocializácie (v prípade, že sa rozhovor uskutočnil s istým odstupom po ukončení pobytu). Vek účastníkov výskumu sa pohyboval v rozmedzí od 20 do 47 rokov. Osmi interviewovaní boli liečení pre závislosť na heroíne, traja pre závislosť na alkohole, jeden pre kombinovanú závislosť na alkohole a automatoch a jeden pre kombinovanú závislosť na viacerých psychotropných látkach. Vzhľadom na to, že pre zaradenie do resocializácie je nutné absolvovať zdravotnícku liečbu, každý z účastníkov sa zúčastnil pred nástupom takejto formy liečby, ktorá pozostávala z detoxifikácie a strednodobého zdravotníckeho programu pre závislých a to v rôznych zdravotníckych zariadeniach po Slovensku (cca 2-3 mesiace v závislosti od zdravotníckeho zariadenia). Niektorí z účastníkov absolvovali takúto liečbu opakovane (2 až 12 krát), dvaja z účastníkov absolvovali aj neúspešné pokusy o resocializáciu S každým z participantov bolo uskutočnené výskumné interview, ktoré viedol autor príspevku, ako aj vedúci výskumného projektu. Prvých päť rozhovorov bolo realizovaných vedúcim výskumného projektu v období marec 2003 – január 2004 v RS RETEST. Časti týchto rozhovorov boli predbežne spracované a vyhodnotené pre účely pilotnej štúdie v júni 2004 (Halama, Timuľák, 2004). Druhá polovica rozhovorov bola po zaškolení vedúcim výskumného projektu realizovaná autorom príspevku v apríli 2004, v RS PROVITAL – Dom na Polceste. Bližšie o obidvoch zariadeniach a ich princípoch resocializácie možno nájsť v príspevkoch Šírovej (1999) a Mazára (1999). „Na začiatku resocializácie je pasívny, nerozumie pravidlám, ktoré musí dodržiavať, vykonáva ich skôr automaticky a s nechuťou. Vo vzťahoch s inými klientmi je uzatvorený a často sa nechá uniesť vlastnými emóciami, vybuchne, zároveň však pociťuje túžbu zmeniť sa a nadobúda presvedčenie, resp. vieru vo vl astnú zmenu. Na základe skúseností so svojpomocnými aspektmi skupinovej terapie a rád z rozhovorov individuálnej psychoterapie sa stále viac a viac otvára v komunikácii s inými, začína pristupovať k resocializácii aktívne, učí sa krotiť vl astnú výbušnosť a zažíva životný štýl bez užívania drog . Pozoruje čl enov komunity, ktorí sú v zariadení dlhšie, ako aj terapeutov a učí sa od nich novým hodnotám, vytvára si nové priority, záujmy, ktoré sú súčasťou nového pohľadu na svet. Nový životný štýl je charakterizovaný túžbou žiť bez drogy, keďže drogy považuje za zl é, jeho súčasťou je aj objavenie potreby niečo vytvoriť, zanechať po sebe. V závere resocializácie má vytvorené pevné priateľstvá so spoluklientmi, v ďalšom živote chce riešiť vl astné probl émy bez drog a podvádzania, ale zároveň má obavy z opustenia chráneného bývania a následného udržania abstinencie.“ B. Príbeh zmeny v obl asti zmysl u života      v čase aktívneho brania drog prežíva bezcieľnosť, prázdnotu, mál o radosti, všetko je podriadené droge, na začiatku resocializácie cíti túžbu po zmene na začiatku sa zapája do aktivít z vonkajších motívov , neskôr si ich zvnútorňuje zažíva nový zážitok komunity, vzájomnej pomoci, opory v druhých, ale aj zážitky vlastného úspechu, posunu, či zvl ádnutia ťažkostí, ktoré mu dávajú pocit napl nenia od starších aj od terapeutov sa učí novým postojom, novým spôsobom správania, novým morál nym zásadám, ktoré mu dávajú nový pohľad na svet na konci je angažovaný vo viacerých hodnotách a aktivitách, má viaceré ciele, ktoré mu poskytujú zmysel života, je otvorený voči novým cieľom, a dokáže vidieť svoju minul osť v zmysl upl nej perspektíve C. Príbeh zmeny v obl asti postoja k drogám       spočiatku prežíva klient/ka v resocializácii veľmi sil ný odpor k drogám a vyhýba sa akýmkoľvek podnetom súvisiacim so závisl osťou so vstupom do resocializácie zároveň mení prostredie a životný štýl , spoznáva nových ľudí a aj vďaka ich nezištnej pomoci, vytvára s niektorými hl boké priateľstvá na základe zážitku podobnosti s inými klientami na skupinovej terapii a rád z rozhovorov individuál nej psychoterapie si osvojuje nové spôsoby zvl ádania chutí na drogy pozoruje čl enov komunity, ako aj terapeutov a učí sa od nich zvl ádať vl astné probl émy bez užívania drog v závere resocializácie začína prehodnocovať svoj negatívny postoj k drogám, stráca potrebu užívať drogy a postupne pozitívne reinterpretuje svoju minul osť celkovo vníma resocializačný proces ako poprepájaný systém, v ktorom každá zložka má svoj význam, dokonca aj zákazy, dozor a prinútenie od terapeutov Anal ýza dát a výsl edky Ako bolo uvedené vyššie, výskumné dáta boli analyzované samostatne pre účely pilotnej štúdie a taktiež neskôr po pridaní ďalších prepisov. Analýza dát bola realizovaná zaškolenými členmi výskumného tímu na základe spomínaného Konsenzuálneho kvalitatívneho prístupu. Pozostávala z niekoľkých krokov (Hill, Thompson, Williams, 1997). V prvom kroku, boli záznamy interview prepísané pre účely analýzy ( celkový rozsah prepisov tvoril cca. 130 neformátovaných strán A4). Z ďalšej analýzy boli vynechané vyjadrenia irelevantné voči výskumnému cieľu. V druhom kroku posudzovatelia nezávisle na sebe rozdelili text prepisov interview do niekoľkých významových celkov na základe obsahu výpovedí participantov. Po tomto kroku nasledovala diskusia posudzovateľov, počas ktorej došlo ku konsenzu medzi posudzovateľmi o rozdelení textu prepisov do domén. Domény predstavujú konceptuálny rámec pre dáta a používajú sa na zoskupenie dát podľa podobných tém. V ďalšom kroku boli roztriedené výpovede participantov z prvej polovice /náhodne vybraných/ prepisov interview, zahrnutých vo významových jednotkách, do jednotlivých domén. Keď bol dosiahnutý konsenzus medzi posudzovateľmi o pomenovaní významových jednotiek, sledovali sa podobnosti medzi jednotlivými významovými jednotkami (aj od rôznych participantov). V prípade podobnosti boli zoskupené významové jednotky pomenované kategóriou, ktorá zachytávala ich obsah. V šiestom kroku boli takto vytvorené kategórie a subkategórie s uvedenými príkladmi výrokov participantov poskytnuté na audit auditorovi. Pripomienky a návrhy vyplývajúce z auditu boli posudzovateľmi zohľadnené v ďalšom kroku, ktorý predstavovala analýza zvyšných piatich prepisov interview. Kompletne vypracované domény s kategóriami a subkategóriami zo všetkých prepisov interview boli opäť auditované audítorom. Výsledky analýzy výskumných dát je možné rozdeliť podľa obsahovej príbuznosti do niekoľkých častí. Tieto časti do veľkej miery korešpondujú so štruktúrou výskumného interview. Pre lepšiu názornosť sú vo výsledkoch výskumu uvedené aj základné otázky semištrukturovaného interview: Cel kový priebeh resocial izácie a osobné zmeny. Úlohou účastníka bolo zakresliť priebeh jeho pobytu v resocializácii v krivke na stranu papiera formátu A4. Na krivke mal označiť miesta, ktoré znázorňovali subjektívne významné obdobia pobytu. Význam krivky spočíval v názornejšom zachytení prežívania účastníka výskumu. Participant ďalej popisoval krivku a postupne sa vyjadroval k jednotlivým bodom na znázornenej krivke, pričom mal pri každom bode uviesť aj udalosti, zážitky, či momenty, ktoré vnímal ako nápomocné alebo blokujúce. Konkrétna inštrukcia znela nasledovne: Pokúst e sa nakresliť na t ent o papier krivku, kt orá by znázorňovala priebeh vašej resocializácie a vyznačt e na nej začiat ok, koniec a aj miest a - obdobia, kt oré boli pre vás dôležit é. Čo bolo v resocializácii t aké, čo vám pomáhalo, alebo vás blokovalo v t ýcht o obdobiach ? V tejto časti rozhovoru hovorili účastníci aj o zmenách v spôsobe vlastného správania, prežívania, postojov a pod., ktoré si na sebe počas resocializácie všimli. Konkrétna inštrukcia znela nasledovne: V čom st e sa vy ako osobnosť zmenil, aké zmeny st e si na sebe všimol ? Ak uviedli zmeny, nasledovala otázka: Mohli by st e t út o zmenu popísať, čo konkrét ne sa zmenilo? Bolo v resocializácii niečo t aké, čo vám k t omu pomohlo, prípadne vám prekážalo, blokovalo? Pre obmedzenosť priestoru prezentácie nie je možné uviesť všetky popísané zmeny. Najpočetnejšie z celkových zmien sú uvedené v Tabuľke 1. Najdôl ežitejšie závery Ako je vidieť pri pohľade na prezentované príbehy osobnej zmeny u závislých, obsah príbehov je v mnohom podobný a prelína sa. Hoci ide o pomerne odlišné oblasti prežívania závislého, priebeh popísaných zmien má približne rovnaký charakter. Túto skutočnosť si vysvetľujeme tým, že všetky zmeny sú súčasťou jedného procesu, ktorý prebieha u konkrétneho jedinca. V oblasti osobných zmien možno pozorovať napríklad postupné nacvičenie sebakontroly vlastnej výbušnosti ako aj prechod k aktívnemu prístupu k organizácii vlastného života. Táto zmena je sprevádzaná zmenami v oblasti postoja k drogám, kde dochádza k prehodnocovaniu extrémne odmietavých postojov vo vzťahu k drogám, ako aj k postupnej reinterpretácii obdobia závislosti. Celý proces má štadiálny charakter a jednotlivé fázy korešpondujú s fázami resocializácie, ako ich opisuje vyššie citovaný Csader (1999). V počiatočných štádiách resocializácie je rešpekt pred drogami typickým znakom prežívania resocializantov a v ďalších fázach ho začnú prehodnocovať smerom k nachádzaniu pozitív aj v minulom období závislosti. Podobný priebeh majú aj zmeny, ktoré popisujú závislí v oblasti zmyslu života. Podľa nás je frekventovaný výskyt výpovedí o nových záujmoch a koníčkoch prejavom takejto otvorenosti voči novým aktivitám a nájdeniu nového zmyslu života, ktorý bol na začiatku resocializácie charakteristický nezáujmom a chýbaním akéhokoľvek smerovania. Záverom je možné povedať, že výsledky nášho výskumu korešpondujú so základnými cieľmi a úlohami, ktorá si resocializácia kladie (pozri napr. Csader, 1999). Prezentované príbehy osobnej zmeny boli vytvorené na subjektívnom základe osobných výpovedí závislých v resocializácii. Priebeh osobnej zmeny tak ako bol naznačený v tomto výskume potvrdzuje práve svojim subjektívnym charakterom dôležitosť nádväznosti jednotlivých zmien u abstinujúceho závislého, ktoré sú dôležitým prvkom v procese zaradenia sa do spoločnosti Zmeny v obl asti postoja k drogám. Táto oblasť mala postihnúť, aký bol postoj účastníkov výskumu voči drogám pred nástupom na resocializačný pobyt a aký je v súčasnosti /časť výsledkov bola prezentovaná na konferencii „Kvalit at ívny príst up vo vedách o človeku“ v Prahe, 25. januára 2006/. Konkrétna inštrukcia znela nasledovne: Čo sa u vás zmenilo v oblast i post oja k drogám, chut í na drogy, prežívania ? Ako t o bolo pred resocializáciou a aké je t o t eraz ? Ak sa niečo zmenilo, čo dopomohlo, alebo prekážalo t omu, aby sa t át o zmena udiala ? Najpočetnejšie zo zmien v postoji k drogám sú uvedené v Tabuľke 3. Zmeny v obl asti zmysl u života. Podobne ako v predchádzajúcej oblasti mal účastník popísať svoje prežívanie zmyslu života a zmeny, ktorými prešlo počas resocializácie: Konkrétna inštrukcia znela nasledovne: Čo sa zmenilo u vás v t om, čo považujet e za náplň život a, prečo človek žije, čo je jeho život ný cieľ ? Zmenilo sa t o oprot i t omu, aké t o bolo pred resocializáciou, ak áno, v čom je t en rozdiel ?Čo bolo t aké, čo t omu vám v t om pomáhalo, alebo vás brzdilo ? Najpočetnejšie zo zmien v oblasti zmyslu života sú uvedené v Tabuľke 2. Tabuľka 1 Najpočetnejšie kategórie z oblasti piati z desiatich účastníkov ). Osobné zmeny všeobecne - zmena pasívneho prístupu k resocializácii na aktívny prístup (5/10) - nacvičenie sebakontroly vlastnej výbušnosti /prchkosti/ (7/10) - zlepšenie vzťahov s ľuďmi (3/10) - upustenie od podvádzania (5/10) - otvorenie sa v komunikácii (5/10) - snaha o kompromisné riešenie konfliktných situácií (3/10) - zmena hodnôt, priorít (7/10) - nadobudnutie nových záujmov, zručností, koníčkov (7/10) - zmena pohľadu na život (2/10) - objavenie túžby žiť normálny život bez drogy (5/10) - objavenie potreby niečo vytvoriť, zanechať (5/10) všeobecných osobných zmien. Čísla v zátvorkách udávajú počet účastníkov referujúcich o danej kategórii (napr. 5/10 znamená, že výpovede s takýmto významom uviedli Literatúra: Csader, P. (1999). Resocializácia. In: P. Ondrejkovič, E. Poliaková, a kol., Prot idrogová výchova. Bratislava: Veda, s. 302-311. Halama, P., Timuľák,L.(2004) : Zmeny zmyslu života v resocializácii drogovo závislých z pohľadu klientov – pilotný kvalitatívny výskum. In : Halama, P., Klčovanská, E., Mráz, m. (Eds.) Logoterapia: Človek pri hľadaní seba samého – logoterapeutický prístup. Zborník z príspevkov z 2. vedeckej konferencie, Trnava: FiF TU, s.137-147. Klimas, J.(2005): Vnímané osobné zmeny u drogovo závislých v resocializácii a ich nápomocné a blokujúce faktory. Diplomová práca, Trnava:FiF TU. Mazár, J.(1999) : Trimepralonom závislých nevyliečime. In: Závislosť,7,23-24,s10-13.